V noci dcérka ochorela, a tak sa ráno rozhodlo, že
škôlka sa konať nebude. A vo mne otázky, aký bude tento deň, ako ho
zvládneme, ako sa osvedčím, budem pre nich dobrou mamou? A túžba, moja
túžba takou byť. Deň sa končí, opäť raz necítim veľké víťazstvo, len moje maličké snahy, posuny, jednoduché prejavy
lásky, celkom nepatrné. Ráno po raňajkách sme sa naložili do auta, aby sme
zohnali surovinu – cmar do koláča, na druhom konci mesta, lebo široko-ďaleko ho
tu nenájdete. K. chcela v obchode všetko možné, napríklad aj také podarené
šaty červené načančané, sladkosti pre širokú rodinu (ej-ej, dosť som ju v sebe
upodozrievala z nádeje, že to preto, aby sa z toho ušlo aj jej), T. som
zobrala ako hračku Katkinu tenisku na hranie, do kočíka, lebo chcel, smiešne som ju tam pred neho zasadila ako kvetinu,
ale potom som si povedala, „tak toto radšej nie“, cestou späť sme sa zastavili
nakŕmiť zvieratá, T. pekne zaspal, no potom ho tam zobudili husy rozgágané.
Doma sa napodiv dlho sami hrali, kým som chystala novú koláčikovú fantáziu.
Ach, aké len boli bravúrne tie chute poprepájané: mäkkosť cesta, chrumkavý
cukor v posýpke, kyslé čučoriedky, horké kakao, kovová chuť pohánky. Ale o nich
trochu neskôr...
K. ležala v posteli,
prikrytá kvetmi na deke, chvíľu sme sa hrali hru „ povedz, čo ubudlo z tácky“
(na tácku sa poukladajú predmety, ukážu sa dieťaťu, mama potom jeden uberie
alebo pridá a dieťa má uhádnuť, k akej došlo k zmene), chvíľu sme
modelovali písmenká z plastelíny, vidličkou sa napichoval banán a jablko,
merala sa teplota, líčka chorého dievčatka mali farbu bledej jahody, pili sme čaj z lipových
kvetov, kuchyňa roztrieštená, moje behy z nej k nim, premiešať cesto,
poľútostiť chorúšika, ponosiť dojča, prečítať niečo z detského anglického
slovníka, vymenovať hudobné nástroje, naliať cesto do formy, umyť časť riadu,
poobede vidieť cez okno dážď, hrať sa na zoologickú záhradu (typ hry, ktorý je
pre mňa veľkou skúškou-ručanie, obdivovanie ručiaceho leva alebo predstieranie strachu z neho...no vravím-veľkou skúškou ), porozprávať tri krátke rozprávky, o červenej čiapočke,
troch prasiatkach, siedmich kozliatkach. A večer o tom dni povedať
manželovi: bolo to celkom dobré. Pri večernom žehlení si pomyslieť, že mať sa
úžasne je síce lákavé, ale pre mňa už akési neprirodzené, pre moju dušu možno
aj nie prospešné. Sláva jednoduchosti. Roztrieštená
kuchyňa je už večer v súlade, polievka so zelenou fazuľkou chladne v hrnci,
za nami je deň a o koláčiku sa musí napísať, ak už nie báseň, tak aspoň
recept:
Cmarový koláč s čučoriedkami
Cesto a posýpka (na okrúhlu formu s priemerom 26
cm)
100 pomletých ovsených vločiek
80 g masla
15 g kakaového prášku
40 g trstinového cukru
Plnka
80 g kukuričnej múky
50 g polohrubej múky
2 lyžičky prášku do pečiva
80 g pohánkovej krupice
100 g masla
80 g trstinového cukru
1 lyžička domáceho vanilkového cukru
1 vajíčko
1 lyžička chia semienok napučaných v 200 ml vody
200 ml cmaru
sklíčko od jogurtu plné zmrazených čučoriedok
Postup:
1. Vločky si mixérom rozdrvíme na múku. Zmiešame s mäkkým
maslom, kakaovým práškom a cukrom. Vymiešame na drobivé cesto.
2. Rúru si predhrejeme na 180 stupňov.
3, Polovicou zmesi zasypeme dno formy.
4. Na plnku zmiešame múku, kypriaci prášok a krupicu.
Maslo s cukrom, vanilkovým cukrom, vajíčkom, chia semienkami aj spolu s vodou,
cmarom vymiešame dohladka a naložíme na cesto vo forme
5. Posypeme čučoriedkami. Povrch posypeme druhou polovicou
posýpkového cesta.
6. Koláč pečieme v rúre približne 25 minút.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára